Ako písať, keď nepríchádza inšpirácia?

Zdroj: https://pixabay.com/sk/users/RachelScottYoga-1908782/ 

Nebudem ďaleko od pravdy, že najväčším strachom spisovateľa, alebo kreatívca v písaní, je strata inšpirácie.

Čo si bez nej, vzácnej inšpirácie,  počať... a ako sa znova nakopnúť?

V momente, keď ma takáto situácia postretne, začínam panikáriť. Musím písať!

Mám neuveriteľnú potrebu vyťukávať písmenká v zmysluplných slovách a vetách. Ale nápad neprichádza. O čom písať? Ako začať? Tu sú moje tri kroky, ktoré mi pomáhajú...



Ak ma teda postretne toto povestné spisovateľské mučenie, snažím sa čím skôr nájsť pôdu pod nohami. Takto to funguje u mňa:

1. krok kreatívneho písania: Čítam a upravujem napísané.

Niekedy mi na nakopnutie stačí nadviazať na miesto, kde som naposledy skončila. Nie je u mňa výnimkou, že mám v administrácii blogu rozpracovaných niekoľko postov. Každý do rôznej dĺžky a stupňa finálnej podoby. Začnem si to moje napísané čítať a moje myšlienky sa nanovo rozbehnú. Veľmi často už nie tým pôvodným smerom, ale úplne novým, ktorý prekvapí aj mňa. 😊😊😊 Nebránim sa, nikde nie je napísané, že moje texty musia byť napísané tak, ako som si ich predstavovala pri vyťukaní prvej vety.

Ak sa nechytám, skúsim pokračovať podľa bodu 2 alebo 3:

2. krok kreatívneho písania: Snažím sa vrátiť svoju myseľ do módu kreatívneho písania. 

Spomínam si na slohové práce mojich detí zo školských lavíc. Prišli domov s piatimi - šiestimi slovami napísanými na prvom riadku papiera. Vždy - pripomínam vždy - pôsobili ako veľmi nesúmerná a nesúrodá skupina.
Zdanlivo náhodne vybrané slová, ktoré spolu nemali nič spoločného. Deti mali za úlohu napísať niekoľko viet, v ktorých by tieto slová použili. Podľa stupňa obtiažnosti bola tiež kladená podmienka nejakej logickej následnosti alebo súvisu viet do uceleného textu.

Takže začnem písať na prvé ( alebo niektoré z prvých desať slov), ktoré mi v tej chvíli napadnú. Buď si vyberiem jedno a vtedy sa snažím písať úvahu. Alebo si ich vypíšem viac a uvidím v nich príbeh alebo zaujímavý dej... Jednoducho začnem písať. Čo ma napadne.

(Môj tajný tip: Veľmi kreatívne ma dokáže nakopnúť písanie dialógu. Vymyslím si dve postavy, ktoré sa rozprávajú. Niekedy mám dramatickú alebo smutnú náladu a vtedy sa moje postavy hádajú. Inokedy sú nadmieru úprimné alebo citlivé... A niekedy ma ten dialóg tak baví, že prichádzajú ďalšie postavy a zapájajú sa do diskusie!)

Keď sa mi podarí nakopnúť myseľ a začnú sa mi vynárať slová, vety a príbehy, vrátim sa k svojmu rozpísanému projektu. Jednoducho sa mi darí naladiť sa na tú správnu vlnu a písať.

Ak sa znova zaseknem, alebo žiadny vhodný projekt nemám, venujem sa tejto náhodnej nakopávacej téme a spracujem ju až do konca. Vznikne napríklad minipoviedka (niektoré nájdete aj na tomto blogu) alebo úvaha. A niekedy iba krátky text vhodný akurát tak do koša. Minimálne virtuálneho, kde môže napísaný text počkať na svoju recykláciu.

3. krok kreatívneho písania: Fotková nakopávačka.

Najradšej mám  túto metódu, po ktorej siaham vtedy, keď mi nič predtým nezafungovalo...
Pri jej použití začnem svoj nový projekt, bez toho, aby som vedela, čo bude jeho výsledkom. Základom je nájsť fotografiu, ktorá by predstavovala moju novú tému. Podľa nálady si prezerám online fotogalérie. Po krátkej chvíli niektorá z nich do mňa doslova šťuchne nápadom. Chytím sa ho a začínam písať svoj nový príbeh z fotografie.
Moja myseľ sa pri pekných fotografiách (alebo obrázkoch) dokáže tak nakopnúť, že po pár vetách opúšťam prvotnú fotografiu a príbeh rozvíjam ďalej. Za hranice fotografie, za hranice prvej nakopávacej vety.
Voilá, moja inšpirácia je späť 😀.

Máte aj vy svoje osvedčené spôsoby, ako sa nakopnúť do písania, ak vám práve došla inšpirácia?